Tohoto roku si pripomína 72 výročie oslobodenia našej dediny z tej príležitosti sme položili vence k pamätniku osloboditeľov. Vajnory boli oslobodené už 2. apríla. Boje o Bratislavu a vytlačenie nepriateľa trvali 2 dni. Oslobodenie Bratislavy sa udialo až 4. apríla 1945.
Dňa 2. apríla 1945 prestali premávať električky a trolejbusy, zastavili sa dodávky vody, elektriny a plynu. Nemecké velenie poverilo obranou mesta jednotky 938. ochranného a 145. pevnostného práporu, posilnené jednotkami 96. delostreleckej divízie a tiež maďarskou pechotou. Na východných prístupoch k mestu boli vybudované tri obranné pásma. Prvé na okrajoch tamojších predmestí a Malom Dunaji, ďalšie od závodu Dynamitka smerom na obec Prievoz a tretím bola protitanková priekopa od Koliby po Pálenisko. Vojenskí pyrotechnici pripravovali deštrukciu dôležitých budov – priemyselných závodov, rozhlasu, pošty a iných. Výbušninou zničili 3. apríla kovovú konštrukciu mosta cez Dunaj a výrazne poškodili jeden z jeho pilierov. Znefunkčnili aj železničný viadukt Červený most.
Sovietske vojská, ktoré sa približovali k mestu, prešli juhovýchodne od neho ťažkými bojmi v rámci bratislavsko-brnianskej operácie 2. ukrajinského frontu Červenej armády. Spojený útok 7. gardovej armády Červenej armády pod velením generálplukovníka M. S. Šumilova s podporou tankových vojsk (vrátane 2. rumunského tankového pluku) a Dunajskej flotily, ktorého výsledkom bolo oslobodenie Bratislavy, sa začal 2. apríla. Jednotky 2. ukrajinského frontu maršala R. J. Malinovského vtedy už obsadzovali obec Vajnory. Na ďalší deň bola oslobodená aj Rača, bojovalo sa v Trnávke, Prievoze a na Pálenisku. Delostrelecká paľba zasahovala nemecké pozície na Kolibe, v Ružinove a na Nivách. Útočiace jednotky si tým otvorili hlavné prístupové cesty do vnútorných častí mesta. Pred vlastným útokom pechoty sa centrum stalo cieľom silnej delostreleckej a raketovej paľby zo známych kaťuší.
V stredu 4. apríla 1945 zaútočila Červená armáda v ranných hodinách v hlavnom smere po dnešnej Račianskej, Vajnorskej a Trnavskej ulici, z Prievozskej cesty cez Mlynské Nivy a prístav do vnútorného mesta. Okolo obeda sa ešte bojovalo v Starom Meste, potom sovietske jednotky prenasledovali nepriateľa smerom na Patrónku a Karlovu Ves. Bratislavský hrad, ktorý zostal hlavným ohniskom nemeckého odporu, bol dobytý po štvrtej hodine popoludní. Súbežne boli na druhej strane Dunaja nemecké vojská vytlačené z Petržalky, ktorá sa po šiestich rokoch opäť stala súčasťou republiky. Devínska Nová Ves a ďalšie obce na západ od centra boli oslobodené 6. apríla. Koncom mesiaca bolo vnútorné mesto, spolu s obcami Prievoz, Vajnory, Rača a Dúbravka, vypustené sovietskym velením z „bojového pásma“. Petržalka, Lamač a Devín ostali jeho formálnou súčasťou až do polovice júna. Na území Bratislavy bolo po skončení bojov pochovaných 742 sovietskych vojakov a dôstojníkov, z ktorých väčšina zahynula priamo v bojoch o mesto. Na strane nepriateľa padlo 470 vojakov. Počas bojov o mesto zahynulo aj okolo 120 civilistov a zničených bolo vyše tisíc domov, najviac v oblasti Krížnej a Záhradníckej ulice. Škody na mestských podnikoch boli vyčíslené na vyše 57 miliónov korún, niekoľkonásobné škody však utrpeli veľké priemyselné závody v meste, ako Apollo, Siemens, Philips. Mesiac po oslobodení sa v Župnom dome konalo prvé zasadanie Slovenskej národnej rady, na ktorom bolo prijaté nariadenie SNR č. 33 z 5. mája 1945 o potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva.
zdroj Historická revue 3/2015