Erb
Vajnorský erb navrhol v roku 1990 heraldik prof. Jozef Novák. Tvorí ho červený štít a v ňom strieborný vinohradnícky nožík, strieborný strapec hrozna a dve zlaté ružičky. Pôvodne za erb Vajnôr navrhol v roku 1972 znak z menšieho pečatidla obce zo 16. storočia. Strieborný nôž a strieborný strapec boli v modrom štíte, zlaté ružičky ešte chýbali.
Už v 16. storočí sa používalo renesančné pečatidlo Vajnor. Najstaršie pečatidlo má kruhopis: *SIG(iullvm): DES . RICHTER . V(on) . WEINRN. V strede pečatidla je vyrytý renesančný štít s vinohradníckym motívom: dve ružičky, vinohradnícky nôž a veľký strapec hrozna. Odtlačok tohto pečatidla je napríklad na dokumente z roku 1643 v Archíve mesta Bratislavy.
Jozef Novák predpokladá, že ak Vajnory vlastnili už v 16. storočí menšie obecné pečatidlo, museli mať väčšie pečatidlo. Taká bola vtedajšia prax. Väčšie vajnorské pečatidlo poznáme až z roku 1628. Jeho odtlačky sa našli v dokumentoch z rokov 1685 -1805. Kruhopis pečatidla znie: *SIGILLVM : PRACHENSE : 1.6.2.8. Pečatidlo je kruhov, v štíte stojí panovník s korunou na hlave, so žezlom v pravej a so zemským jablkom v ľavej ruke. Ide o kráľa sv. Ladislava, keďže vajnorský kostol je od 14. storočia zasvätený práve jemu. Základná stavba štítu pečatidla je neskorogotická a preto je J. Novák presvedčený o jeho staršej predlohe.
Vznik pôvodného väčšieho pečatidla Vajnor predpokladá už v 15. storočí. Renovácia z roka 1628 vznikla v 19. storočí. Odtlačky tohto pečatidla sa nachádzajú na písomnostiavh z rokov 1816 - 1846. Obsah kruhopisu ostal rovnaký: *SIGILLVM : PRACHENSE : 1.6.2.8. Štítové znamenie je kópiou predlohy. Kovorytec však šráfami navyše vyznačil, že štít je červený.. Vedľa štítu vyryl aj po jednom strapci hrozna.
V druhej polovici 19. storočia vzniká aj nápisová pečiatka s dvojfarebným nemeckým textom: GEMEINDE WEINERN. Historici su našli v listine z roka 1866. Koncom 19. storočia v znikla nová pečiatka s trojjazyčným názvom obce. Text v poli pečiatky znie: POZSONY VÁRMEGYE SZÖLLÖS PRÁCSA (VAJNORY) KÖSZÉG. Našla sa na listinách z rokov 1893 a 1894. Renovované erbové pečatidlo a opísané nápisové pečiatky používali Vajnory do začiatku 20. storočia. Nová nápisová pečiatka z dielne budapeštianskeho kovorytca Ignáca Felsenfelda vylúčila z kancelárskej činnosti všetky staršie erbové pečatidlá. Text v poli pečiatky znie: POZSONY VÁRMEGYE POZSONYSZÖLLOS KÖSZÉG 1910 *. Jozef Novák vysvetľuje letopočet, ako rok ustálenia názvu obce.
Vlajka
Vlajka mestskej časti pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách červenej (2/6), žltej (1/6), bielej (1/6) a červenej (2/6). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zostrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Symboly mestskej časti sú zapísané do Heraldického registra Slovenskej republiky pod signatúrou V-29/93 a sú zaradené aj do knižného vydania Heraldického registra SR, IV. Diel.
Ďalšími symbolmi sú štandarda starostu a insígnie. Tieto boli schválené miestnym zastupiteľstvom 24.júna 2003.