Prečo sa roky nevracajú ako priatelia z dlhých ciest....
Prečo sa s vami už viac stretnúť nemôžeme?
Aká veľká a dusivá je bezmocnosť, drží nás vo svojej sieti....
Prečo len život dokáže skríknuť: DOSŤ !
Na pravé poludnie 18. júla 2025 sme sa rozlúčili s pani Beatou Vitekovou. Keď niekoho odprevádzame na poslednej ceste, predstavujeme si jeho tvár, spomíname na naše rozhovory, záľuby, stretnutia. Beatku (ako sme ju vo Vajnoroch všetci volali) si vždy predstavíme s veselým úsmevom na tvári, v kruhu svojich blízkych, priateľov, susedov a známych, všade si vedela získať úctu a rešpekt, a všade sa pričinila o vytvorenie srdečných priateľských vzťahov. To nie je len bežné vymenovanie pekných ľudských vlastností. Naša Beata taká naozaj bola – takú sme ju všetci poznali.
Slová poslednej rozlúčky skrývajú v sebe záchvevy smútku nad odchodom blízkej osoby. Skrývajú v sebe vďaku za všetko pekné čo sme s ňou prežili. Celý život prežila v rodných Vajnoroch s veľkým záujmom o spoločenské dianie, či už ako poslankyňa miestneho zastupiteľstva, či pri organizovaní družobných stretnutí s priateľmi z družobného Talianskeho mestečka Alviano, alebo v jej malom obchodíku v ktorom sme sa veľakrát zastavili len tak pre milé slovo. Jej srdcovou záležitosťou bol folklór a zachovanie vajnorských tradícií ako - členky Vajnorského okrášľovacieho spolku. Rozdávala okolo seba dobrú náladu, radosť a povzbudenie. Kým jej to zdravie dovolilo nechýbala na žiadnych kultúrno – spoločenských podujatiach vo Vajnoroch. Všade kde sa objavila bola zárukou dobrej nálady, šíriteľkou dobrého mena Vajnor, za čo jej zo srdca ĎAKUJEME! Dlhé roky chodila po svadbách čepčiť nevesty, lebo jej veľmi záležalo na tom, aby pekné zvyky Vajnor zostali zachované pre ďalšie generácie. Lásku k tradíciám dostala do vienka v rozvetvenej rodine.
Pri rozlúčke s Beatou Vitekovou, sme jej naposledy poďakovali za lásku, s ktorou vždy obetavo pracovala a žila, nielen vo svojej rodine, ale aj v našich Vajnoroch. Z obetavej a obetujúcej sa lásky žijeme všetci a Beata ňou nešetrila, darovala nám vzácny čas pri každom osobnom stretnutí.
Vďaka, drahá Beatka, budete navždy zapísaná vo vajnorskej histórii, ako človek, ktorý bezpochyby k Vajnorom patrí, ktorý nám daroval veľa krásy, múdrosti, jednoduchosti a ľudskosti. Ostávate v našich srdciach, spomíname, ďakujeme, a ak niekedy bolo niečo zle i odprosujeme, pričom sa nám verte, tisnú slzy oči.
Milá pani Viteková ďakujeme za všetky krásne chvíle s Vami, a nech Vás Pán odmení za dobro a radosť, ktoré ste nám tu rozdávali, keď ste boli medzi nami.
Odpočívajte v pokoji a snívajte svoj nerušený sen!
Text: Soňa Molnárová
Foto: Božena Zemešová