Vajnorské jazerá, známe aj pod miestnymi názvami Malý bager a Veľký bager, sú dve navzájom prepojené umelo vytvorené jazerá nachádzajúce sa v mestskej časti Bratislava-Vajnory. Vznikli v dôsledku ťažby štrkopieskov a dnes predstavujú významnú vodnú plochu a prírodný prvok územia Vajnor.
Menšie jazero, Malý bager, sa začalo formovať už koncom 30. rokov 20. storočia, zatiaľ čo väčšie jazero, Veľký bager, vznikalo od konca 50. rokov. Ťažba štrku pokračovala niekoľko desaťročí a definitívne bola ukončená v roku 2001. Počas ťažby sa postupne menil nielen tvar jazier, ale aj ich hĺbka a charakter brehov.
Obe jazerá boli prepojené ešte počas ťažby. Prepojenie slúžilo na umožnenie prístupu plávajúceho bagra do priestoru Malého bagra, ktorý sa tak stal súčasťou rozsiahlejšieho systému ťažby.
Zaujímavosťou je aj umelý ostrov vo Veľkom bagri. Ide o štrkový násyp, pod ktorým sa nachádzajú zvyšky konštrukcie kedysi využívanej úpravne štrku. Postupom času bola táto konštrukcia zatopená a prekrytá štrkovým materiálom.
Po ukončení ťažby sa územie postupne začalo prirodzene meniť. Vznikli tu podmienky pre rozvoj vodnej a pobrežnej vegetácie a jazerá sa stali vhodným prostredím pre rôzne druhy živočíchov. Vajnorské jazerá sú významným regionálnym biocentrom, ktoré je súčasťou ekologickej siete územia Vajnôr.
Medzi vtáky, ktoré sa pri jazerách vyskytujú, patrí napríklad labuť hrbozobá, kačica divá či čajka smejivá. Vo vode žijú viaceré druhy rýb, napríklad kapor rybničný, šťuka severská, sumec veľký, úhor riečny, zubáč veľkoústy, amur biely a belička európska. Z vodných rastlín a pobrežnej vegetácie možno spomenúť trstinu obyčajnú, pálku širokolistú, stolístok klasnatý či močiarku okrúhlu.
Vajnorské jazerá sú dnes vyhľadávaným miestom na oddych, prechádzky, rybolov a počas teplých mesiacov aj na kúpanie. Kúpanie však prebieha na vlastnú bezpečnosť, keďže jazerá nemajú prevádzkovateľa ani charakter klasického oficiálneho kúpaliska. Malý bager má zároveň významnú ekologickú funkciu, a preto je z hľadiska ochrany prírody kúpanie odporúčané predovšetkým vo Veľkom bagri.
Kvalita vody sa počas kúpacej sezóny sleduje. Napríklad v roku 2026 boli prvé odobraté vzorky podľa informácií Mestskej časti Bratislava-Vajnory z hľadiska sledovaných mikrobiologických a biologických ukazovateľov vyhovujúce. Zároveň však platí, že ide o prírodnú vodnú plochu bez stálej plavčíckej či záchrannej služby, preto je potrebné byť pri kúpaní a pohybe v okolí vody obozretný.
Jazerá sú tiež využívané na športový rybolov a nachádza sa tu rybársky revír. Okolie jazier však nie je iba rekreačnou lokalitou. Predstavuje aj hodnotné územie z hľadiska prírody, keďže vodná plocha, pobrežná vegetácia a okolité biotopy poskytujú priestor pre množstvo rastlín a živočíchov.
Vajnorské jazerá tak dnes predstavujú zaujímavý príklad toho, ako sa pôvodne priemyselné územie po ukončení ťažby postupne premenilo na významnú vodnú a prírodnú lokalitu Bratislavy, ktorá plní rekreačnú aj ekologickú funkciu.
Zaujímavé údaje
Názov: Vajnorské jazerá
Miestne názvy: Malý bager a Veľký bager
Lokalita: Bratislava-Vajnory
Typ: umelo vytvorené jazerá vzniknuté ťažbou štrkopieskov
Ukončenie ťažby: 2001
Malý bager
- Rozloha vodnej plochy: 2,2 ha
- Obvod brehovej čiary: 580 m
- Maximálna hĺbka: približne 10 m
Veľký bager
- Rozloha vodnej plochy: 15 ha
- Obvod brehovej čiary: 1 865 m
- Maximálna hĺbka: približne 11–12 m
Príroda pri jazerách
Vtáky:
- labuť hrbozobá
- kačica divá
- čajka smejivá
Ryby:
- kapor rybničný
- šťuka severská
- sumec veľký
- úhor riečny
- zubáč veľkoústy
- amur biely
- belička európska
- jalec hlavatý
- slnečnica pestrá
Vodné a pobrežné rastliny:
- trstina obyčajná
- pálka širokolistá
- stolístok klasnatý
- močiarka okrúhla
Živočíchy
Vtáky
- labuť hrbozobá
- kačica divá
- čajka smejivá
Ryby
- belička európska
- jalec hlavatý
- kapor rybničný
- štuka severská
- sumec veľký
- úhor riečny
- zubáč veľkoústy
- slnečnica pestrá
- amur biely
Rastliny
- stolístok klasnatý
- pálka širokolistá
- trstina obyčajná (rákosie)
- močiarka okrúhla