Vajnorské vinohrady

História

Vajnory patria medzi významné vinohradnícke oblasti pod Malými Karpatmi. Pestovanie viniča tu po stáročia formovalo charakter obce, spôsob života jej obyvateľov a zároveň predstavovalo významný zdroj obživy.

História vajnorských vinohradov je úzko spätá s dejinami Bratislavy a siaha niekoľko storočí do minulosti. Blízkosť mesta vytvárala priaznivé podmienky pre rozvoj vinohradníctva, keďže Bratislavčania patrili medzi významných odberateľov vajnorského vína. Dejiny bratislavského vinohradníctva a vinárstva preto prirodzene súvisia aj s históriou vajnorských vinohradov a miestnych vinárov.

Až do 18. storočia patrilo vinohradníctvo medzi najvýznamnejšie hospodárske odvetvia Bratislavy a okolitých obcí. Významnou mierou prispievalo k prosperite mesta i jeho obyvateľov a po stáročia ovplyvňovalo podobu okolitej krajiny.

V minulosti patrila značná časť vajnorských viníc bohatým bratislavským mešťanom, ktorí tu vlastnili rozsiahle vinohradnícke plochy. V 19. storočí boli Vajnory súčasťou rozsiahleho vinohradníckeho pásu, ktorý sa rozprestieral od Devína až po Vajnory.

Vinohradníctvo však nebolo iba spôsobom obživy. Postupne sa stalo neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva a identity regiónu. Najmä v 19. storočí bol Prešporok, dnešná Bratislava, významným centrom vinohradníctva a vinárstva v rámci monarchie.

Súčasnosť

Po období postupného úpadku vinohradníctva sa vo Vajnoroch začali o obnovu viníc aktívne usilovať miestni vinohradníci, nadšenci a členovia občianskych združení. Ich cieľom je zachovať a oživiť vinohradnícku tradíciu, ktorá bola po stáročia neoddeliteľnou súčasťou života Vajnor i celej oblasti pod Malými Karpatmi.

Dobrovoľníci sa venujú čisteniu a obnove zanedbaných vinohradov, obnovujú pôvodné vinohradnícke chodníky, vysádzajú nové sadenice viniča a pripomínajú tradičné spôsoby jeho pestovania. Súčasťou týchto aktivít sú aj kultúrne a spoločenské podujatia, ktoré približujú vinohradnícke dedičstvo mladším generáciám a pomáhajú posilňovať vzťah obyvateľov k miestnej histórii a tradíciám.

Obnova vinohradov zároveň prispieva k zachovaniu charakteristického rázu krajiny pod Malými Karpatmi. Tá bola po stáročia formovaná práve vinohradníckou činnosťou a dodnes predstavuje dôležitú súčasť identity Vajnor.

Vďaka úsiliu miestnych vinohradníkov a ďalších aktívnych obyvateľov sa tradícia pestovania viniča vo Vajnoroch postupne obnovuje a získava nový život. Súčasné aktivity tak prirodzene nadväzujú na bohatú históriu miestneho vinohradníctva a vytvárajú priestor na jej zachovanie aj pre budúce generácie.

Vinič a jeho význam

Vinič patrí medzi najstaršie kultúrne rastliny. Víno, dorábané z jeho plodov – hrozna, zohrávalo už v staroveku a stredoveku významnú úlohu v živote človeka. Chlieb a víno sa stali symbolmi dostatku, istoty a pohody.

Vinič, víno a náročná práca vo vinici zároveň po stáročia inšpirovali umelcov rôznych žánrov. Pracovitosť a tvorivosť mnohých generácií vinohradníkov, vinohradnícke zvyky, tradície i ľudové piesne sa postupne stali súčasťou nášho kultúrneho dedičstva.

Vinohradníctvu sa venovali už obyvatelia, ktorí žili na území dnešnej Bratislavy v dávnej minulosti. Bratislava sa postupne stala mestom s výraznou vinohradníckou a vinárskou tradíciou. Pestovanie viniča zohralo významnú úlohu v jej hospodárskom i spoločenskom rozvoji a patrilo medzi faktory, ktoré prispeli k získaniu postavenia slobodného kráľovského mesta a s ním spojených výsad.

Bratislavské víno si získalo dobrú povesť nielen doma, ale aj za hranicami. Od 14. storočia sa dostávalo na panovnícke dvory a postupne sa stalo významným vývozným artiklom. Vinohradníctvo tak po stáročia neformovalo iba krajinu a spôsob života jej obyvateľov, ale bolo aj dôležitou súčasťou hospodárskeho a kultúrneho rozvoja regiónu.

Erb mestskej časti Bratislava-Vajnory

Erb Vajnôr tvorí červený štít, v ktorom sa nachádza strieborný vinohradnícky nožík, strieborný strapec hrozna a dve zlaté ružičky.

Použité symboly odkazujú na dlhú a významnú vinohradnícku tradíciu Vajnor. Vinohradnícky nožík a strapec hrozna symbolizujú prácu vo vinici a pestovanie viniča, ktoré boli po stáročia neoddeliteľnou súčasťou života obce. Súčasný erb zároveň nadväzuje na historický znak zachovaný na menšom pečatidle zo 16. storočia.

Vajnorský erb tak dodnes pripomína význam vinohradníctva pre vznik, rozvoj a identitu tejto časti Bratislavy.

erb vajnory

 

Odporúčaná trasa od Vinohradov na Biely kríž

 

zdieľať