História
Vajnory patria medzi významné vinohradnícke oblasti pod Malými Karpatmi, kde pestovanie viniča po dlhé roky formovalo charakter obce, život jej obyvateľov a zároveň predstavovalo dôležitý zdroj obživy.
História vajnorských vinohradov je úzko prepojená s dejinami Bratislavy a siaha niekoľko storočí do minulosti. Práve blízkosť mesta vytvárala priaznivé podmienky pre rozvoj vinohradníctva, keďže Bratislavčania patrili medzi najvýznamnejších odberateľov vajnorského vína. História bratislavského vinohradníctva a vinárstva preto úzko súvisí aj s dejinami vajnorských vinohradov a vinárov.
Až do 18. storočia patrilo vinohradníctvo medzi najvýznamnejšie hospodárske odvetvia Bratislavy i okolitých obcí a výrazne prispievalo k prosperite mesta aj jeho obyvateľov.
V minulosti patrila väčšina vajnorských viníc bohatým bratislavským mešťanom, ktorí tu vlastnili rozsiahle plochy. Vajnory boli v 19. storočí súčasťou širokého vinohradníckeho pásu od Devína až po Vajnory.
Vinohradníctvo nebolo len zamestnaním, ale aj súčasťou kultúrneho dedičstva, pričom sa traduje, že najmä v 19. storočí bol Prešporok (dnešná Bratislava) významným centrom vinárstva v rámci monarchie.
Súčasnosť
Po období postupného úpadku vinohradníctva sa vo Vajnoroch začali o obnovu viníc aktívne zasadzovať miestni nadšenci, vinohradníci a členovia občianskych združení. Ich cieľom je zachovať vinohradnícku tradíciu, ktorá bola po stáročia neoddeliteľnou súčasťou charakteru oblasti pod Malými Karpatmi.
Mnohí dobrovoľníci sa venujú čisteniu a obnove zanedbaných vinohradov, obnovujú pôvodné vinohradnícke chodníky, vysádzajú nové sadenice viniča a pripomínajú tradičné spôsoby pestovania hrozna. Súčasťou týchto aktivít je aj organizovanie kultúrnych a spoločenských podujatí, ktoré približujú vinohradnícke dedičstvo mladším generáciám a posilňujú vzťah obyvateľov k miestnej histórii.
Obnova vinohradov zároveň prispieva k zachovaniu typického rázu krajiny Malých Karpát, ktorá bola po stáročia formovaná práve vinohradníctvom. Vďaka týmto aktivitám sa tradícia pestovania viniča vo Vajnoroch postupne znovu oživuje a nadväzuje na bohatú históriu miestneho vinárstva.
Vinič
Vinič patrí medzi najstaršie kultúrne rastliny. Víno dorobené z plodov viniča - hrozna zohralo už v staroveku a stredoveku v živote ľudstva významnú úlohu. Chlieb a víno sa stali symbolom dostatku, istoty a pohody. Vinič, víno a ťažké práce vo vinici inšpirovali umelcov všetkých žánrov pri tvorbe ich diel. Pracovitosť a tvorivosť početných generácií vinohradníkov a vinohradnícke zvyky, tradície a ľudové piesne sa stali súčasťou našej národnej kultúry.
Aj praobyvatelia žijúci na území terajšej Bratislavy sa zaoberali vinohradníctvom. Bratislava sa stala mestom s veľkou vinohradníckou a vinárskou tradíciou. Pestovanie viniča zohralo významnú úlohu pri rozvoji Bratislavy a stalo sa jedným z podnetov na udelenie titulu slobodného kráľovského mesta a s tým spojených výsad. Bratislavské víno malo dobrú povesť nielen doma, ale i v zahraničí a od 14. storočia sa dostávalo i na panovnícke dvory a stalo sa významným vývozným artiklom.
ERB mestskej časti Bratislava-Vajnory
Vajnorský erb tvorí červený štít a v ňom strieborný vinohradnícky nožík, strieborný strapec hrozna a dve zlaté ružičky. Symboly v erbe vyplývajú z toho, že Vajnory boli vždy významnou vinohradníckou osadou. Súčasný erb nadväzuje na historický znak menšieho pečatidla zo 16. storočia.
Odporúčaná trasa od Vinohradov na Biely kríž