Vajnorské rybníky, nachádzajúce sa v lokalite pri Sprinzlovom majeri, patria k historicky významným miestam v okolí Vajnor. Ich vznik sa datuje približne do roku 1727. Pôvodne išlo o sústavu 12 vodných plôch, ktoré slúžili predovšetkým ako chovné a lovné rybníky pre potreby vtedajšieho mestského majera. Vodné plochy boli súčasťou hospodárskeho systému, ktorý zabezpečoval chov rýb a zároveň vytváral vhodné podmienky pre ďalšie poľnohospodárske aktivity.
Významnú etapu v histórii lokality predstavovali roky 1889 – 1912, keď majer a rybníky prebudoval vplyvný statkár a podnikateľ Móric Sprinzl. Pod jeho vedením sa hospodársky areál rozvíjal a postupne získaval podobu rozsiahleho majetku, ktorý spájal poľnohospodársku výrobu, chov hospodárskych zvierat, rybárstvo a ďalšie hospodárske činnosti.
Sprinzlov majer
Sprinzlov majer sa v prvej polovici 20. storočia stal jedným z najvýznamnejších hospodárskych areálov vo Vajnoroch. Rodina Sprinzlovcov bola v období 1918 – 1945 považovaná za najvplyvnejšiu rodinu v obci. Vlastnila rozsiahly majetok, ktorého súčasťou bol majer s hospodárskymi budovami, pálenicou, chovnými a lovnými rybníkmi a domčekmi určenými pre birešov, teda zamestnancov hospodárstva.
Súčasťou majera bol aj kaštieľ, ktorý slúžil na obytné, kancelárske a skladové účely. Rozsah majetku rodiny bol značný. Sprinzlovci vlastnili približne 400 hektárov poľnohospodárskej pôdy, 100 hektárov pasienkov a 2 hektáre lesa. Na hospodárstve sa choval dobytok a kone a postupne sa rozvíjali aj ďalšie formy spracovania poľnohospodárskej produkcie.
Neskôr si Móric Sprinzl zriadil v areáli aj liehovar, čím sa hospodárska činnosť majera ešte rozšírila. Majer tak nepredstavoval iba miesto poľnohospodárskej výroby, ale rozsiahly hospodársky komplex, v ktorom boli prepojené viaceré činnosti a profesie.
Rodina Sprinzlovcov lokalitu zveľaďovala a rybníky boli prirodzenou súčasťou fungovania celého hospodárstva. Okrem hospodárskeho významu mali vodné plochy a ich okolie aj rekreačnú funkciu. Rybníky, mokrade a priľahlá krajina zároveň postupne vytvárali podmienky pre vznik pestrého prírodného prostredia.
Zmeny po roku 1945
Významným zlomom v histórii majera a rodiny Sprinzlovcov boli povojnové politické a hospodárske zmeny. Po roku 1945 došlo k postupnému obmedzovaniu súkromného vlastníctva veľkých pozemkov a hospodárskych majetkov. V roku 1948 bol majetok Sprinzlovcov zoštátnený a následne prešiel pod správu štátu, pričom neskôr bol vrátený mestu.
Tieto zmeny výrazne ovplyvnili pôvodnú podobu majera aj spôsob využívania okolitej krajiny. Postupom času sa menili hospodárske funkcie jednotlivých objektov a vodných plôch. Pôvodná sústava rybníkov sa nezachovala v celom rozsahu a dnešná podoba lokality je výsledkom dlhodobého vývoja a postupných zásahov človeka.
Prírodný význam Vajnorských rybníkov
Hoci rybníky vznikli predovšetkým z hospodárskych dôvodov, dnes majú význam aj z hľadiska prírody a biodiverzity. Vodné plochy, mokrade, brehové porasty a okolité trávnaté či poľnohospodárske územia vytvárajú pestré prostredie pre množstvo rastlín a živočíchov.
Rybníky poskytujú vhodné podmienky najmä pre vodné a mokraďové druhy vtákov, obojživelníky, hmyz a ďalšie živočíchy viazané na vodné prostredie. Brehy a plytké časti vodných plôch sú dôležité aj ako miesta na získavanie potravy, rozmnožovanie a úkryt. Vegetácia v okolí vody zároveň pomáha zadržiavať vlhkosť a vytvára prechod medzi otvorenou vodnou hladinou a okolitou krajinou.
Význam takýchto lokalít spočíva aj v tom, že predstavujú ostrovy prírody v krajine ovplyvnenej poľnohospodárstvom a urbanizáciou. Vajnorské rybníky preto dnes nie sú iba pripomienkou minulosti a historického hospodárenia vo Vajnoroch, ale aj súčasťou miestnej krajiny s ekologickou a krajinotvornou hodnotou.
Miesto spájajúce históriu a prírodu
Vajnorské rybníky a Sprinzlov majer predstavujú zaujímavé prepojenie histórie Vajnor, poľnohospodárstva, vodného hospodárstva a prírody. To, čo pôvodne vzniklo ako súčasť hospodárskeho zázemia majera, sa v priebehu stáročí stalo zároveň cenným prírodným priestorom.
Lokalita je tak pripomienkou obdobia, keď boli Vajnory úzko späté s rozsiahlym poľnohospodárskym hospodárením a veľkostatkami. Zároveň ukazuje, ako môže človekom vytvorená krajina postupne nadobudnúť aj významnú prírodnú funkciu. Zachovanie a citlivé využívanie územia preto môže prispieť nielen k uchovaniu historickej pamäti Vajnor, ale aj k ochrane miestnej biodiverzity a charakteru okolitej krajiny.
Živočíchy
Vydra riečna
Bobor vodný
Hus divá
Kaňa močiarna
Užovka stromová
Korytnačka močiarna
Volavka purpurová
Srnec lesný
Kačica hvizdárka
Labuť spevavá
Rosnička zelená
Prilbovka dlholistá
Kruštík širokolistý
Chráňme si svoje životné prostredie. Vajnorské rybníky sú domovom mnohých vzácnych druhov rastlín a živočíchov, preto sa správajme ohľaduplne k prírode, neodhadzujme odpadky a rešpektujme jej pokoj.